Už viac než sto rokov je známe, že obmedzenie kalórií predlžuje život
hlodavcov, uviedol vedúci štúdie Dudley Lamming z americkej
Wisconsinskej univerzity. Bádatelia v predchádzajúcich štúdiách však
myšiam podávali potravu spravidla len raz denne. Lammingov tím sa preto
rozhodol tentoraz zamerať na čas medzi kŕmeniami. Zistil, že množstvo
kalórií nie je jediným faktorom, ktorý vplýva na dĺžku života myší.
Vedci zriadili kontrolnú skupinu myší, ktoré mali neobmedzený prístup k
potrave. Dvom ďalším skupinám obmedzili kalórie o 30 percent. Jedna z
nich mala celodenný prístup k nízkokalorickej potrave, druhá dostala
každý deň o 30 percent menej normálnej potravy ako kontrolná skupina,
avšak vždy po 21-hodinovom pôste.
Vedci zistili, že myši, ktoré 21 hodín hladovali, sa dožili v priemere o
pol roka viac ako tie v kontrolnej skupine. Myši konzumujúce
nízkokalorickú potravu dokonca žili o niečo kratšie ako kontrolná
skupina, aj keď prijali menej kalórií.
Poslednú skupinu myší vedci nechali konzumovať podobné množstvo potravy
ako u kontrolnej skupiny, avšak tiež po dlhom hladovaní. Priemernú dĺžku
života týchto myší vedci síce neskúmali, ukázali sa však u nich rovnaké
pozitívne zdravotné účinky ako u hlodavcov, ktoré po 21-hodinovom pôste
dostali o 30 percent menej kalorickú potravu.
"(Obe skupiny) boli schopné lepšie regulovať hladinu cukru v krvi a
lepšie prispôsobiť svoj metabolizmus rôznym podmienkam v priebehu dňa," priblížil Lamming.
Myši konzumujúce nízkokalorickú potravu počas celého dňa naopak
nevykazovali pozitívne zdravotné účinky, ako napríklad lepšiu úroveň
cukru v krvi, dlhší život či vitalitu aj vo vysokom veku.
Ako však zdôraznil Lamming, zatiaľ čo krátkodobé štúdie na ľuďoch
naznačujú, že stravovanie sa iba v štvor- až osemhodinových intervaloch "zrejme prináša určité výhody", dlhodobé účinky tejto praxe ostávajú neznáme.
Lamming tiež pripomína, že rôzni ľudia môžu na takýto spôsob stravovania
reagovať rozlične. Ľudia, ktorí už obmedzujú svoj denný príjem kalórií o
20 či 30 percent, by mohli zvážiť, či nebudú jesť vo väčších časových
intervaloch, analyzuje AFP.
"Ak sa naše zistenia vzťahujú aj na ľudí, možno prichádzajú o
niektoré výhody nižšieho prísunu kalórií tým, že jedia počas celého
dňa," uzavrel Lamming.